Členenie literatúry počas celého jej vývoja

 

Staroveká literatúra (3000.p.n.l – 5.st.n.l)
·         Orientálna – Blízky východ
a)       egyptská – Kniha mŕtvych, ľúbostné piesne (- zach. v zlomkoch na papyrusoch), Ptahotepovo ponaučenie
b)       sumerská – Epos o Gilgamešovi (- najstaršia literárna pamiatka)
c)       akkadská
d)       hebrejská – Biblia (- jedna z najmladších starovekých literatúr.)
e)       čínska
f)        indická – eposy Mahábhárata a Rámájana
·         Antická
a)       grécka – Homér, Sofokles, Ezop, Euripides, Aischylos, …
b)       rímska – Vergílius, Horácius, Ovídius, Cicero, Caesar,…
 
-nevystupujú tu jednoduchí ľudia, ale panovníci a hrdinovia obdarení veľkou silou a odvahou, mýtické a polomýtické postavy
 
 
 
 
-Aténska demokracia – neprevláda individualizmus, ale aktívna prospešná práca pre celý kolekt. spoločnosti, kalokagatia, zdôraznenie rozumu
Stredoveká literatúra (5. – 15.st.n.l)
·         Feudálna svetská
a)       francúzska – Pieseň o Rolandovi
b)       nemecká – Pieseň o Nibelungoch
c)       ruská – Slovo o pluku Igorovom
·         Feudálna náboženská – Konštantín (Proglas), Kliment (Moravsko – panónske legendy)
·         Mestská svetská – každodenné problémy, vplyv Husitov na jazyk a reč
-dominuje obraz zidealizovaného šľachtica, panovníka, postava svätca, hrdinské eposy
-univerzálnosť, žánrový synkretizmus
 
-zvýraznené kresťanské cnosti, hrdinom je svätec, askéta, – každodenný život; rozvoj domáceho jazyka; kroniky; Husiti;
-kázne, legendy; cirkev má svetskú moc
-parafrázovanie, nadzmyslovosť – transcendentálnosť, idealiz. typizovanie, zdržanlivosť, hyperbolizácia, topizmus, ornamentálnosť, napodobňovanie
Humanizmus a renesancia (14. – 17.st.n.l)
a)       talianska – Dante Alighieri (Božská komédia), Petrarca (Sonety pre Lauru), Boccacio (Dekameron)
b)       francúzska – Villon (Malý a Veľký testament), Rebelais (Garaganta a Pantagrűel)
c)       španielska – Cervantes Saavedra (Don Quijote)
d)       anglická – Shakespeare (Hamlet, Rómeo a Júlia)
e)       slovenská – Rakovský (Knižka o spoločen. vrstvách v štáte), Jakobeus (Slzy, vzdychy a prosby slov národa)
-úsilie o návrat k ľudským pozemským radostiam , starostiam; zdôrazňovalo sa právo na radosť. prežívanie života na zemi, slobodné myslenie, kalokagatia,
-racionalizmus, senzualiz. individualiz.
-návrat k antike, odklonenie sa od cirkvi, dôraz na človeka
Barok (16. – 18.st.n.l.)
a)       taliansky – Torquato Tasso (Oslobodený Jeruzalem)
b)       anglický – J.Milton (Stratený raj)
c)       český – J.A.Komenský (Veľká Didactica)
d)       slovenský – H.Gavlovič (Valaská škola mravúv stodola), M.Bel (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku)
-návrat k témam nadpozemského života, odmietanie reality, duchovné a prírodné princípy, protikladné pôsobenie na city, nadnesenosť, afektovanosť, dramatizmus, dynamickosť, dekoratívnosť, pompéznosť, patetickosť, hyperboly
Klasicizmus (17. – 18.st.n.l.)
a)       španielsky – Corneille (Cid)
b)       francúzsky – Moliére (Lakomec), La Fontaine (bájky), Diderot (Encyklopédia), Rousseau, Voltaire
c)       slovenský – A.Bernolák (Gramatica slavica), Bajza (René Mládenca príhody a skúsenosti), Fándly, J. Hollý, J. Kollár, J.P. Šafárik, J. Chalúpka
-dôraz na rozum; členenie lit.žánrov na vysoké (tragédia, óda, elégia) a nízke (bájka satira, komédia)
-literárny hrdinovia vynikajú predovšetkým zvýšeným vlasteneckým cítením
-racionalizácia
Preromantizmus (koniec 18. – pol. 19.st.n.l.)
a)       nemecký – J.W.Goethe (Faust), F.Schiller (William Tell)
b)       slovenský – K.Kuzmány (Kto za pravdu horí)
-návrat k prírode, hľadanie nového spol. ideálu v rodinnom, prírodnom a prostom dedinskom živote, sentimentalizmus, iracionalizmus, titanizmus, autoštylizácia, subjektivizmus, krajný individualizmus
Romantizmus (koniec 18. – pol. 19.st.n.l.)
a)       francúzsky – Hugo (Chrám Matky božej v Paríži, Bedári)
b)       anglický – Byron (Childe Haroldova púť)
c)       nemecký – H.Heine
d)       ruský – Puškin (Eugen Onegin)
e)       poľský – A.Mickiewicz (Konrad Wallenrod)
f)        maďarský – Sändor Petőfi (Víťaz Janko)
g)       český – K.H.Mácha (Máj), B.Nĕmcová, J.Erben (Vodník)
h)       slovenský – S. Chalúpka (Mor ho!), J.Kráľ, A.Sládkovič, J.Botto, J.M.Hurban, J.Kalinčiak, Ľ.Štúr
-pociťovanie rozporu medzi ideálnym a reálnym, medzi svojim vnútorným svetom a vonkajším životom, odsudzujú sa spoločnosti, pociťujú osamelosť, skľúčenosť a smútok z bytia, často podliehajú subjektivizmu a individualizmu
 
-hrdinom slov. národa je často pútnik, či zbojník, čo je vlastne autoštylizácia básnika
Realizmus
a)       anglický – Ch.Dickens (Oliver Twist), Ch.Brontëová (Jana Eyrová), E.Brontëová (Búrlivé výšiny)
b)       francúzsky – Stendhal (Červený a čierny), H.Balzac (Otec Goriot, Ľudská komédia), Flaubert, G.Maupassant
c)       nórsky – Ibsen (Nota), Björnson (Rukavička)
d)       ruský Gogoľ (mŕtve duše), Tolstoj (Vojna a mier), Čechov (poviedky), Dostojevskij (Idiot, Zločin a trest), Turgenev
e)       poľský – Sienkiewicz (Quo vadis)
f)        český – J.Neruda (Povídky malostranské)
g)       slovenský – L.Kubáni (Valgatha), Záborský (bájky), J.Palárik, Laskomerský (cestopisy)
·         1.vlna slov realizmu – S.H.Vajanský (Suchá ratolesť), Hviezdoslav (Krvavé sonety), Kukučín (Dom v stráni…)
·         2.vlna slov realizmu – Timrava (poviedky, Hrdinovia), Tajovský (Ženský zákon, poviedky), Jesenský (Malomestské rozprávky, poviedky)
-súvisí s priem revolúciou a rozvojom prírodných vied i filozof myslenia, úsilie o objektívne zobrazenie spoločenských procesov, základných ľudských vzťahov a charakterov
-zobrazenie postáv zo všetkých spol. vrstiev
-parnasizmus, naturalizmus, symbolizmus, impresionizmus, pozitivizmus, darvinizmus
 
 
 
-priame zobrazenie skutočnosti, dávali prednosť súčasnej tematike: slov ľud, jeho kultúrny a spol život, zemianstvo
-sociálna problematika zatlačila národnú otázku